Mali byť už mŕtvi. Predsa však sa ozvali zo záhrobia...

V auguste 1977 našla Mary Meredhitová z Oklahomy po návrate z týždňového pobytu v nemocnici list od svojej mamy, že jej milovaná sesternica Shirley Jean už nie je medzi živými. Zrazu zazvonil telefón a hlas v telefóne oznámil "Ahoj Marry, tu je Shirley Jean". Nahnevaná Mary obvinila volajúcu z nevhodných žartov a tresla telefónnym slúchadlom. Telefón však opäť zazvonil a rovnaký striedavo slabnúci a silnejúci hlas v ňom sa Mary pýtal na jej zdravotný stav. Volajúca tentoraz tvrdila, že bola spolu s Mary v nemocnici. Hlas v telefóne sa napokon rozlúčil so slovami "Mary, ozvem sa ti znovu". Viac sa však neozval. Meredithová neskôr tvrdila, že si je istá, že išlo o hlas jej sesternice, ktorý jej bol dôvorne známy, keďže si boli veľmi blízke.

Podobné prípady ako Maryin pritom vôbec nie sú ojedinelé. Parapsychológovia Scott Rogo a Raymond Bayles vydali o podobných prípadoch súhrnný zborník telefonátov zo záhrobia s názvom Telefonáty nebožtíkov. Rogo a Bayles tieto prípady dôkladne analyzovali. Ukázalo sa napr., že román Bradáčove rímske ženy z r. 1976 britského spisovateľa Anthonyho Burgessa, kde hlavnému hrdinovi často telefonuje jeho mŕtva manželka je v podstate biografiou. Väčšina telefonátov podobného typu však podľa Rosa A Bayles trvá len krátko. Hlas praská a po odznení pár slov zvyčajne v šume zanikne. Boli však aj prípady dlhších, niekoľko desiatok minúť dlhých rozhovorov. V niektorých prípadoch sa dokonca volajúci pokúsili s volanými dohodnúť stretnutie, tí ich však spravidla zdvorilo odmietli.

Kniha Telefonáty nebožtíkov inšpirovala aj talianskeho bádateľa G.M. Rinaldiho, ktorý sa na jej základe začal tejto problematike tiež venovať. Zdokumentoval prípad Emmy Portocalschiovej z Turína. Taktiež v r. 1977 jej po návrate z nemocnice, v ktorej o štvrtej ráno zomrel jej muž zazvonil telefón. O siedmej ráno sa jej mužský hlas, podľa slov Emmy hlas jej manžela, opýtal: "Emma, prečo si ešte doma? Čakám tu na teba." Emma ho zvykla každý deň o siedmej ráno navštevovať...

Jednoduché racionálne vysvetlenia týchto javov sú rôzne. Najčastejšie sa predpokladá, že sa pozostalí nevedia zmieriť so smrťou blízkej osoby a predstava, že s nimi ešte stále hovoria ich utešuje. Môže ísť teda o živé sny, halucinácie, fantázie, či rôzne formy duševných porúch ľudí, ktorých psychika podstúpila stratou blížneho ťažkú skúšku. V iných prípadoch zase mohlo ísť o podvod. Ale možno je pravda niekde úplne inde, za hranicami bežnej skúsenosti.

Dnes väčšina parapsychológov neberie telefonáty zo záhrobia príliš vážne. Výskum tohto fenoménu z veľkej časti pribrzdila vražda Scotta Roga v jeho dome v Kalifornii. Vrah je dodnes neznámy. Mohol Rogo pracovať na niečom, čo nemalo uzrieť svetlo sveta?