Vo svete sa vyskytlo už viacero prípadov, v ktorých si deti najmä predškolského veku od útleho detstva pamätajú spomienky a udalosti ich údajného predošlého života, ktoré niekedy popisujú s úrovňou prevyšujúcou bežný mentálny vek ich rovesníkov. Spomienky sa však postupne vekom, či konfrontáciou s údajným miestom, ľuďmi, či udalosťami vytrácajú a najmä po nástupne do školy zvyknú deti na ich pôvodnú identitu takmer zabudnúť. Je to dôkaz existencie minulých životov, alternatívnych dimenzií, či spriaznených duší?
Jedným z takýchto detí je škótsky chlapec Cameron Macalaulay. Od svojich rovesníkov sa príliš nelíši. Má však svoju zvláštnosť. Spomína si, že kedysi žil v rodine Robertsonovcov na vyše 200 kilometrov vzdialenom malom ostrove Barra, v bielom plážovom domčeku, pri ktorom na pláži pristávali lietadlá. Tiež si spomína na svojich súrodencov a bieleho psa.
Rodina a miestni psychológovia nedokázali prísť na racionálne vysvetlenie. Preto sa do Škótska vybral doktor Jim Tucker z University of Virginia, ktorý sa podobnými prípadmi zaoberá. Niektoré z "Tuckerových" prípadov sú naozaj pozoruhodné, napríklad prípad chlapca, ktorý tvrdí, že bol v minulom živote jeho starým otcom a vedel o udalostiach, o ktorých sa v rodine nerozprávalo. Napríklad, aké bolo prvé auto jeho starého otca, či okolnosti smrti jeho sestry. Jim Tucker sa tak rozhodol posvietiť si aj na Cameronov prípad.
Ako to dopadlo? Ak vás téma zaujala, nechcete, aby sme vám to vopred prezradili a ste dostatočne zbehlí v angličtine a dokážete rozumieť aj akémusi škótsko-waleskému dialektu, môžete si to pozrieť v nasledujúcom videu. Ostatní si môžu prečítať text pod videom.
Chlapec prišiel s mamou aj doktorom Tuckerom na ostrov Barra. Spočiatku bol nadšený a tvrdil, že spoznáva miesto, ba aj niektoré domy. Jeho niekdajší domov však nájsť nevedeli. Zistilo sa, že rodina Robertsonovcov na ostrove pred desaťročiami skutočne žila, avšak neboli to rezidenti, domček mali ako výletné miesto počas letných mesiacov. To bola prvá nezrovnalosť voči Cameronovmu príbehu. Chlapec však ich dom rozpoznal, rozpoznal aj niektoré časti domu ako bol krb. Avšak jeho nadšenie upadlo a konfrontácia s týmto miesto u neho vyvolala skľúčenú náladu. Rodina dom už dávno nevlastnila. No podarilo sa ju vypátrať v škótskom Glasgowe. Tak sa ukázalo, že hoci niektoré detaily sedeli (dokonca aj čierno-biely pes podľa chlapcovho popisu, i keď nebol ich, ale patril tamojším susedom), v rodine nikto, kto by zodpovedal osobe chlapcovho minulého života nikdy nezomrel. Rovnako ani celkom nesedeli rodinní príslušníci a chlapec ich v nich ani nerozpoznal. Tento prípad tak skončil rozporuplne. Po nejakej dobe Cameron nastúpil do školy a jeho minulosť ho trápi čoraz menej a pomaly na ňu zabúda. Išlo len o chlapcovu fantáziu, kde pozoruhodnou zhodou okolností mnohé fakty sedeli, či skutočne si pamätal spomienky z jeho minulého života, ale tie boli nepresné, tak ako zvyknú byť spomienky zo snov? Mohlo ísť o zmiešanie spomienok z viacerých minulých životov? Alebo snáď žijeme vo svete alternatívnych dimenzií, ktoré sa líšia detailami a chlapec prešiel z jednej dimenzie do inej? Tento aj podobné príbehy zostávajú záhadou.
