Brooke Megan Greenberg žila so svojími rodičmi, dvoma staršími a jednou mladšou sestrou v Baltimore v Marylande. Na tomto príbehu by nebolo nič zvláštne. Brooke by však jej vek nikto nehádal. Brooke sa na dlhé roky doslova zasekla v čase.

Brooke sa narodila 8. januára 1993 Howardovi a Melanie Greenbergovcom v Sinai Hospital v Baltimore jeden mesiac pred plánovaným narodenám a vážila len 1,8 kg. Až na to, že sa narodila s dislokáciou bedrového stavcu, čo spôsobovalo, že jej noha bola vykrútená nahor smerom k ramenám, sa spočiatku zdalo, že z nej vyrastie normálne dieťa. Dislokácia sa totiž jednoducho chirurgicky napravila.

Avšak čoskoro sa ukázalo, že to tak celkom nebude. Jej rodičia to už skoro veľmi dobre tušili, keďže už mali skúsenosti s dvoma staršími dcérami. Brooke sa ani po mentálnej, ani po fyzickej stránke nevyvíjala dostatočne rýchlo. V prvých mesiacoch však lekári nič zásadné nespozorovali.
Ako však rástla, bolo jasné, že niečo nie je v poriadku a že sa nejako zasekla vo vývoji. Jej prípad bol však veľmi vzácny, zrejme dokonca jedinečný, lekári s niečím podobným nemali žiadnu skúsenosť. Brooke však trápili najrôznejšie ochorenia, trpela záchvatmi, či žalúdočnými vredmi. Dokonca mala aj mŕtvicu, ktorú však prekonala a o niekoľko týždňov po nej nezostali žiadne stopy. Najzávažnejší stav bol, keď spala dlhé 2 týždne. Vtedy už lekári rodinu pripravovali na to, že tentokrát sa zotaviť nedokáže. Zistili, že spánok spôsobila istá hmota na mozgu, ktorú diagnostikovali ako mozgový nádor. Brooke sa však napokon prebudila a po nádore takisto nezostali žiadne stopy. Nikdy sa neobjasnilo, čo presne sa vlastne stalo.

Odvtedy sa stav Brooke lepšil, nebola chorá už až tak často. Rásť prestala asi v 4 až 5 rokoch, nikdy sa nenaučila rozprávať, ani chodiť. Zastavila sa na výške 76 cm a váhe 5,9 kg. Navštevovala aj špeciálnu školu, okrem rodiny s jej starostlivosťou v priebehu rokov pomáhali aj zdravotné sestry. Zrejme najradšej sa sama hojdala na svojej malej hojdačke. Aj v čase, keď sa blížili jej dvadsiate narodeniny vyzerala ako 1-ročné bábätko.

V priebehu rokov sa mnohí špecialisti snažili odhaliť, čo jej vlastne je, čo spôsobilo jej vzácnu diagnózu. Zistilo sa však, že nešlo o žiadnú anomáliu v DNA, v génoch, či chromozómoch, jej teloméry sa takisto skracovali normálnym tempom. Brooke skúšali podávať aj rastový hormón, ktorý nemal absolútne žiadny efekt.

Napokon sa o Brooke začal zaujímať doktor Richard Walker, PhD z University of South Florida College of Medicine. Veril, že prípad Brooke by mohol odhaliť záhadu starnutia a prípadne pomôcť proti starnuti všeobecne, či pri liečbe mnohých ochorení. Príčinu však takisto nedokázal zistiť. Z jeho pozorovaní však vyplynulo, že telo Brooke nestarlo rovnakým tempom. Mozog nebol oveľa vyvinutejší ako u novorodenca, mentálny vek zodpovedal 9 až 12-mesačnému bábätku, kosti však boli vekovo ako u 10-ročného dieťaťa a jej zuby, ešte stále mliečne, asi na úrovni 8-ročného dieťaťa (stav sa datuje k obdobiu, keď mala Brooke 16 rokov). Akoby nešlo o jednotný organizmus, ale o časti oddelených organizmov. Keďže nikto nebol schopný stav Brooke diagnostikovať, pomenovali ho ako Syndróm X. Doktor Walker však verí, že stav bol spôsobený nejakým zlyhaním v centrálnom riadení génov. Počas výskumu napokon narazil na dva podobné prípady, Gabrielle Williams z Montany a Nickyho Freemana z Austrálie. U nich však stav napokon bol objasnený  (u Gabrielle našli genetickú mutáciu a u Nicka išlo o deformáciu na hypofýze). Štúdiom Syndrómu X sa však začali venovať aj na Kalifornskej univerzite, kde momentálne evidujú 7 prípadov s podobnými prejavmi ako Brooke. Zistili, že krv detí s týmto syndrómom starne normálne.

Žiaľ, hoci pomalé starnutie, predošlé priam zázračné uzdravenia a klesajúca chorľavosť Brooke v neskoršom veku dávali rodine nádej, že by sa Brooke mohla dožiť celkom vysokého veku, Brooke napokon 24. októbra 2013 zomrela na bronchomaláciu, t.j. zmäknutie steny priedušky, dýchanie sťažujúce ochorenie vyskytujúce sa najmú u malých detí.