V skutočnosti ak za nie všetky, tak aspoň za väčšinu týchto stavov môže jav, ktorý sa nazýva spánková paralýza. Ide o akýsi stav na rozhraní spánku a bdenia. Mozog zabezpečuje pri spánku určité mechanizmy, ktoré napomáhajú jeho správnej funkcii. Jedným z mechanizmov je zjednodušene povedané "vypnutie svalov" počas fázy spánku REM. Opäť veľmi zjednodušene povedané je to tak preto, aby človek, ktorý vo sne vykonáva určité pohyby, toto nepremietal do skutočnosti, takže ak vo svojom sne napríklad vnímate, že bežíte, v skutočnosti sa vám svaly nepohybujú. Ľudia, ktorým tento mechanizmus nefunguje správne, zrejme trpia námesačnosťou. Mozog si taktiež vytvára prostredie sna, v ktorom sa nachádzate, ktoré môže byť veľmi komplexné čo do rôznych typov výjavov.

Pri spánkovej paralýze sa už človek reálne dostáva do fázy prebudenia, lenže mozog na to v tomto prípade reaguje neskoro. Preto sa môže stať, že aj po zobudení ste paralyzovaný, nemôžete ešte hýbať svalmi. A takisto, hoci už vnímate aj svoje skutočné okolie, môže sa ešte prelínať s výjavmi zo sna, halucináciami.

Spánková paralýza má viacero ľahších aj ťažších foriem. Trpí ňou zhruba 7-8 percent populácie. Odhaduje sa, že až 40 % ľudí zažije za svoj život nejakú formu spánkovej paralýzy. Úlohu zohrávajú genetické faktory, no rizikovými faktormi sú stres, nepravidelný a nedostatočný spánok, telesná únava, užívanie stimulantov. Náchylnejší sú ľudia, ktorí zaspávajú na chrbte ako tí, čo zaspávajú na boku, alebo na bruchu.

Spánková paralýza nie je sama o sebe ochorenie v pravom slova zmysle, hoci je spojená s rôznymi poruchami spánku, no predstavuje nepríjemnú a často hrozivú skúsenosť.