Môj drahý syn!
Píšem pomaly, lebo viem, že nevieš rýchlo čítať. Už nebývame tam, kde sme bývali. Tvoj otec čítal, že najviac dopravných nehôd sa stane v 20 kilometrovom okruhu od bydliska, preto sme sa presťahovali. Neviem ti napísať číslo domu, lebo predošlí obyvatelia ho odmontovali a zobrali so sebou, aby si nemuseli meniť adresu.
Všetko je veľmi pekné v novom dome. Aj práčku máme, aj keď dáko nefunguje. Vložila som do nej šaty, potiahla som retiazku a odvtedy som tie šaty nevidela. Ale nie je to zlé. Minulý týždeň pršalo iba dvakrát. Raz tri dni a raz štyri dni.
Poslala som kabát, ktorý si chcel, ale podľa tvojho otca by bol balík kvôli gombíkom príliš ťažký, tak som ich odrezala. Nájdeš ich v ľavom vrecku.
Tvoja sestra dnes ráno porodila, ale ešte nevieme, čo. Takže ti zatiaľ neviem povedať, či si strýko, alebo teta.
Tvoj brat si niektorý deň zavrel kľúče do auta, dosť sme sa obávali lebo trvalo to vyše dvoch hodín, kým ma s otcom vyslobodili z auta.
Sused minulý týždeň padol do suda s domácou hruškovicou. Skúšali ho vytiahnuť, ale hrdinsky ich premohol a utopil sa. Tri dni horel v krematóriu.
Ale ináč sa nič zvláštne nedeje, všetko je v starých koľajach.
Tvoja milujúca mater.
P. S.: Chcela som ti vložiť dáke peniaze do obálky, ale bola už zalepená.
