Riaditeľ istej firmy hľadá nového zamestnanca, na stole mu ležia nejaké životopisy… Príde mu do kancelárie jeden zamestnanec a všimne si životopis na vrchu: Jéj… To je Tono, toho zoberte. S ním to budete mať super. Jeho všetci poznajú, vseličo dokáže vybaviť. Tak riaditeľ si to premyslí, zavolá ho na osobný pohovor. Po pohovore ho vyprevádza, ked sa vo firme zastaví minister zahraničných vecí a hneď: Nazdar Tono, čo ty tu?
Tak riaditeľ si povie: Sakra, asi je fakt známy, ja ho vezmem, veď aspoň bude nápomocný.
Po týždni ho riaditeľ zoberie na obed, keď pri vedľajšom stole sedí český prezident. Ten hneď: Nazdar Tono! No jak se máš, dlouho sem ťe nevidel!
Riaditeľ len krúti hlavou, nechápe...
O dva tyždne ide riaditeľ na služobnú cestu do Vatikánu, tak si povie, že nebude zlé, keď zoberie aj Tona. Prišli do Vatikánu, tam plné Námestie sv. Petra. Pápež v okne kýva ľuďom. Tono pozerá a vraví riaditeľovi: Počúvajte, počkajte tu. Ja idem za pápežom a zakývam Vám od neho z okna. Riaditeľ sa ho snaží zastaviť, že to asi nebude dobrý nápad, že z toho budú problémy. O chviľu sa však Tono zjaví v okne, Papež ho drží za rameno a spolu kývaju. Po pár minutách sa Tono vráti a tam už sanitka a riaditeľ s kyslíkovou maskou. Tono sa pýta: Pán riaditeľ, čo sa Vám preboha stalo?
Riaditeľ: No vieš. Nechápal som, keď si sa tam zjavil vedľa pápeža, ale skoro ma kleplo, keď za mnou prišiel Japonec s foťáčikom na krku a opýtal sa ma, kto je ten týpek v bielom vedľa Tona.
