Vynájdenie dagerotypie (prvej prakticky používanej komplexnej metódy fotografovania) v roku 1839 spravilo tvorbu portrétov oveľa bežnejšou, pretože mnohí z tých, ktorí si nemohli dovoliť dať vyhotoviť maľovaný portrét, si mohli dovoliť nechať sa odfotografovať. Táto lacnejšia a rýchlejšia metóda poskytla aj strednej triede prostriedky na obrazové uchovanie spomienky na blízkych zosnulých.

Tzv. postmortálne fotografovanie bolo veľmi bežné v devätnástom storočí, keď smrť nastala najčastejšie v domácnosti a bola celkom bežnou súčasťou života." Tieto fotografie slúžili ako spomienky na zosnulých, čo bolo obzvlášť bežné u dojčiat a malých detí, miera úmrtnosti bola mimoriadne vysoká a postmortálna fotografia mohla byť jediným obrazom dieťaťa, ktoré rodina mala: